Zborový farár
Mgr. Ivan Boženík
zborový farár od 29.júla 2019
Nitra je také malé a zároveň obrovské krajské mesto. Mesto inovácií, mesto študentov, mesto hokeja. Cítim sa tu príjemne a stále väčšiuobľubu si u mňa získavajú cesty pri rieke a parky, či rôzne zákutia mesta. Cirkevný zbor je tak rozmanitý. Hlásia sa k nemu evanjelici snáď z celého Slovenska. Mojím cieľom a osobnou výzvou, aby ECAV Nitra bola moderným, kultúrnym, otvoreným miestom, kde ľudia budú poznávať živého Boha podľa Kristovho slova. Ján 8,31-32: “Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí”.
Často sa ma pýtajú odkiaľ som, ale neviem na to presne odpovedať. Narodil som sa v Leviciach, ale 12 rokov som vyrastal vo Veľkom Krtíši. Keď ochoreli starí rodičia Majerovci, presťahovali sme sa do Levíc, aby sme sa o nich vedeli postarať. V Leviciach som absolvoval nezabudnuteľné štyri roky na Obchodnej Akadémií. Nikdy nezabudnem ako sa celá škola začalasmiať na vianočnom programe, keď som ako jediný chalan spieval v spevokole a na úvod som cingal na triangli. Potom však, keď som vytiahol elektrickú gitaru a s klavíristom sme za doprovodu spevokolu zahrali vianočný song, viacerí pochopili že to s gitarou a spevom myslím vážne.
Levický cirkevný zbor sa stal pre mňa duchovným domovom. Brat senior Ján Dobák a vedúci mládeže Ivan Křišťan otvorili moje oči a srdce pre vieru. Sobotné mládeže, kapela Siloe a piatkové ekumenické kluby “Quo Vadis” boli pre mňa životným rozhodnutím. Božie slovo, nad ktorým som rozmýšľal ma tak vtiahlo do života viery, že mojou jedinou voľbou na vysokoškolské štúdium bola teologická fakulta. I po rokoch stále verím, že Pán Ježiš nás svojim slovom formuje, vedie. Biblia a Božie slovo je živé. Má skutočne odpovede na mnohé otázky v každej dobe. I dnes je mocou a silou, milosťou pre každého človeka.
V Bratislave som spoznal moju manželku Milicu. Prežili sme “dobrodružných” päť rokov na škole a naše tri deti Hanka, Eliška a Magdalénka sa narodili v Rimavskej Sobote, počas pôsobenia v cirkevnom zbore Dobroč od roku 2009. Moja manželka je poklad. Rozumie mi, snaží sa ma chápať a rieši so mnou mnohé zborové témy a aktivity, aj keď to navonok nie viditeľné. Niekedy nemáme čas si ani povedať,čo nás čakázajtra, ale vždy nakoniec vieme, že bez seba nevieme fungovať.
Voľnéhočasu nie je veľa, ale často chodíme s deťmi na výlety. Máme radi turistiku a tiež bicyklujeme. Veľmi mi chýba čas na rybačku.Počas pandémie COVID-19 som si urobil vodičák na motorku a stále sa učímjazdiť. Rád pracujem v záhrade, kosím, občas aj niečo opravím, ak to celkom úplne nepokazím. Obrovským uvoľnením je pre mňa hodina na plavárni a viem si predstaviť prežiť dôchodok blízko mora. Dal som si záväzok, že moje rande s manželkou bude v divadle. A skôr ako boli v Nitre, sme každoročne na výročiesobáša chodili s manželkou do divadla. Počas vysokoškolského štúdia som absolvoval stáže v Nemecku a v USA. Tiež rád cestujem a učím sa od kresťanov z celého sveta.
Nikdy som nebol odborník na Novú a Starú zmluvu, hoci som skúšky z gréčtiny a hebrejčiny zvládol na výbornú. Zamiloval som si dogmatickú teológiu. Súčasťou diplomovej práce boli aj preklady Lutherových diel do slovenčiny. Rád by som sa niekedy vrátil i k tejto činnosti. Teším sa, že naša cirkev neraz organizuje teologické školenia a preto aby som neupadal rád využijem možnosti ďalšieho vzdelávania v psychologicko-pastorálnej starostlivosti, školenia v mentoringu a sociálnej a pedagogickej oblasti. Možno raz príde i čas na pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu.
Úprimne zo srdca prosím Pána Boha, aby požehnal aj mňa aj moju rodinu v zmysle piesne v spevníku 633 i celú našu službu v cirkevnom zbore ECAV Nitra.
